ZÁVISLOSTI A ICH LIEČBA

Psychoaktívne látky (návykové látky, drogy) sú prírodné, alebo syntetické látky, ktoré spôsobujú prechodné, subjektívne príjemné zmeny v prežívaní života a ktoré sú schopné vyvolať závislosť. Závislosť od psychoaktívnych látok je chronická psychická porucha, ktorú charakterizuje skupina psychopatologických príznakov, telesných príznakov a zmien správania.

Drogy spôsobujúce látkovú závislosť sú legálne (alkohol, nikotín, prchavé látky a rozpúšťadlá a psychofarmaká) alebo ilegálne - marihuana, pervitín, extáza a i. (pozn.: Okrem látkových závislostí poznáme aj závislosti nelátkové, napr. gambling.).

Na Slovensku má z legálnych drog dominantné postavenie alkohol a tabak a z ilegálnych marihuana.

Slovensko patrí v celosvetovom meradle ku krajinám s vysokou spotrebou alkoholu na obyvateľa. Podľa údajov WHO z roku 2018 osoby ≥ 15 rokov, ktoré konzumujú alkohol (cca 69 % populácie SR v porovnaní s celosvetovým priemerom 43 %) spotrebujú ročne v prepočte 16,6 litra čistého liehu, čo zodpovedá asi 36 g 100 % alkoholu na deň (63, resp. 22 g u mužov, resp. u žien), zatiaľ čo európsky priemer je 21 g.

Podľa údajov WHO je ročný výskyt závislosti v populácii SR nad 14 rokov približne 5,5 % (10 % u mužov a 1 % u žien); ak pripočítame diagnózu škodlivého pitia, ide o 10 % v populácii ≥ 15 rokov. Iba asi 10 % pacientov so závislosťou od alkoholu je diagnostikovaných, pričom percento liečených je ešte nižšie.

Pacienti s diagnózou závislosti od alkoholu sú počtom na 1. mieste a tvoria najväčšiu časť (26 % v roku 2018) spomedzi všetkých pacientov s duševnými poruchami, ktorí vyžadujú ústavnú zdravotnú starostlivosť na špecializovaných psychiatrických lôžkach.

Čo sa týka ilegálnych drog, od roku 2010 prevládajú v liečbe užívatelia drog, ktorí uvádzajú ako svoju hlavnú drogu látku zo skupiny stimulancií. Od roku 2010 ich počet takmer kontinuálne rástol a napriek miernemu poklesu v roku 2020 (kvôli pandémii COVID-19) dosiahli zatiaľ najvyšší podiel 43 % zo všetkých liečených. Z nich väčšina užívala pervitín. Percentuálne zastúpenie pacientov užívajúcich ostatné drogy ilustruje graf pod týmto textom (údaje pochádzajú z databázy NCZI z roku 2021).

Vo všeobecnosti platí, že tlmivo pôsobiace drogy (opioidy, hypnotiká, sedatíva, anxiolytiká) vyvolávajú predovšetkým somatickú závislosť a drogy s excitačným účinkom (kokaín, psychostimulanciá, antidepresíva, antiparkinsoniká a psychotikomimetiká) psychickú závislosť.

Diagnostické kritériá závislosti

Prítomné aspoň 3 z nasledujúcich kritérií trvajúcich aspoň 1 rok:

  • baženie (craving) - silná, nutkavá túžba po droge
  • porucha kontroly užívania drogy
  • abstinenčný syndróm charakterizovaný abstinenčnými príznakmi (napr. potenie, nepokoj, nespavosť, tras, úzkosť...)
  • zmeny tolerancie (zvýšenie, klesanie)
  • dominovanie problematiky užívania drog v myslení (zaujatie užívaním látky, činnosti nevyhnutné k zaobstaraniu, užívaniu, alebo zotaveniu sa z účinkov látky prejavujúce sa opustením, alebo zredukovaním iných záujmov, záľub...)
  • pokračovanie v užívaní drogy napriek nepriaznivým následkom

Charakteristiky jednotlivých návykových látok/činností

Rozdelenie

Alkohol

Užívanie alkoholu má na človeka euforické, hypnotické až narkotické účinky (v závislosti od hodnoty promile). Pri akútnej intoxikácii hrozí asfyxia až útlm dychového centra. Dlhodobé užívaní alkoholu má zasa somatické a sociálne konzekvencie, okrem iného hrozí aj vznik alkoholickej bludnej poruchy (perzekučné, žiarlivostné bludy) a halucinácie (najčastejšie sluchové).

Odvykací stav je sprevádzaný vegetatívnymi príznakmi ako palpitácie, tachykardia, hypertenzia, ortostatická hypotenzia, zvracanie, malátnosť, nespavosť, tremor a ďalšími prejavmi ako nepokoj, depresia, úzkosť, poruchy sústredenia, nevýkonnosť, malátnosť.

Liečba závislosti na alkohole je komplexná; farmakologická (benzodiazepíny, antidepresíva, neuroleptiká, "anticravingové" preparáty - Adepend, Campral, senzitizujúce preparáty - zhoršujúce znášanlivosť alkoholu - Antabus, Entizol a iné liečivá) a nefarmakologická (psychoterapia, podporné skupiny a i.).

Opiáty a iné drogy s tlmivým účinkom

Morfín, heroín, kodeín, tramal patria medzi drogy s tlmivým účinkom so silnou psychickou aj somatickou závislosťou so stúpajúcou toleranciou. Droga spôsobuje eufóriu, ilúzie, spomalenie psychomotorického tempa, pohodu. V rámci odvykacieho stavu sa môžu objaviť záchvaty, kŕče, nepokoj, zmätenosť. Typické pre pacientov závislých na opiátoch je šedasté sfarbenie kože, hypotenzia, palpitácie, parestézie, zimomravosť, tras, ataxia, pocit tepla, mióza, svrbenie, mrzutosť, hypochondrické a depresívne ladenie, úzkosť, nevýkonnosť. Najvážnejším dôsledkom intoxikácie je útlm dychového centra.

Často využívaná je substitučná liečba závislosti na opiátoch metadonom alebo suboxonom, no predovšetkým abstinencia v chránenom prostredí a psychoterapia.

Pomerne ťažkú somatickú závislosť vyvolávajú benzodiazepíny, hypnotiká a sedatíva, pri ktorých sú z účinkov typické somnolencia, dysartria, útlm, hypotenzia. Najobávanejšou komplikáciou je útlm dychového centra.

Psychostimulanciá

Pervitín je najčastejšou ilegálne užívanou drogou súčasnosti z psychostimulancií. Zvyšuje v mozgu dopamín, serotonín, noradrenalín, čím spôsobuje eufóriu, hyperaktivitu, stratu zábran, psychomotorický nepokoj. Osoba po užití nepociťuje potrebu spánku ani hlad. Spôsobuje silnú psychickú závislosť. Spôsoby užitia drogy sú rôzne - šňupanie, vnútrožilová aplikácia, orálne užitie aj fajčenie, typicky spočiatku víkendovo, potom v niekoľkodňových "jazdách" a nakoniec denné užívanie (závisí aj od dávky a spôsobu aplikácie). Výsledkom užitia drogy môžu byť pohybové stereotypy (osoba sa niekoľko hodín češe, niečo opravuje alebo robí iné bizarné veci), psychotické symptómy - paranoja, podozrievavosť, vzťahovačnosť, halucinácie, pocit prenasledovania (toxická psychóza). Najbližších 8 rokov sa môže objaviť psychotické ochorenie. Z afektívnych syndrómov sa vyskytuje depresia, agresivita, pocity viny, myšlienky na samovraždu a zo somatických prejavov dlhodobo chudnutie, ochorenia kože, zubov, poškodenie mozgu (pervitín je neurotoxický - ovplyvňuje pozornosť, pamäť, učenie), pečene. Akútne sa môže objaviť tachykardia, tachypnoe, hypertermia, hypertenzia, krvácanie do mozgu, fibrilácia komôr, tras, kŕče, mydriáza, vyčerpanosť, rozvrat vnútorného prostredia (metabolická acidóza, hypoglykémia).

Podobné príznaky môžu byť pri užití extázy, známej ako diskotéková alebo párty droga (eufória, komunikatívnosť, plnosť energie, zostrené vnímanie, hypertermia, hypertenzia, potenie, kŕče, poruchy pamäti, panika, depresia, úzkosť, nespavosť, nepociťovanie únavy ani smädu - dehydratácia). Pri dlhodobom užívaní sa siaha po droge so silnejším stimulačným účinkom - kokaín, pervitín. Odvykací stav sprevádza únava, rozlada, craving.

V terapii dominujú nefarmakologické postupy (psychoterapia). Poruchy správania, nálad, psychotické príznaky a ťažkosti pri dlhodobom užívaní pervitínu alebo iných psychostimulancií sa zvládajú podávaním neuroleptík, antidepresív, anxiolytík či hypnotík.

Halucinogény (LSD)

LSD je najsilnejšia psychoaktívna látka. Už malé množstvo LSD spôsobuje eufóriu, závraty, nutkavý smiech. Vyššie dávky LSD vyvolávajú poruchy vnímania, videnie zmenených tvarov a farieb, silné, dlho sa vracajúce halucinácie, pocit stavu beztiaže, stratu kritického posúdenia svojich schopností (aj človek, ktorý nevie plávať sa vrhne do vody a pod.), zvyšujú agresivitu voči okoliu vplyvom halucinácií. Psychická závislosť je mierna. Pri "bad tripe" je osoba anxiózna, agresívna alebo môže mať panické ataky. Z telesných prejavov dominuje tachykardia, tremor, kŕče, mydriáza, hypertermia. Účinky trvajú niekoľko hodín s možným efektom znovuvzplanutia ("flashback efect").

Marihuana, hašiš (THC)

Marihuana je niekedy mylne považovaná za mäkkú či neškodnú drogu. Dôležitý je však obsah THC v droge, pretože ak je 15 % a viac, vyvoláva účinky a závislosť podobne ako tvrdé drogy typu kokaín, extáza. Niekedy ťažko závislé osoby extrahujú zo sušených listov čisté THC. Marihuana má halucinogénny, stimulačný i sedatívny účinok. Prevažovať môže ktorýkoľvek z nich alebo sa účinky striedajú. Príznakmi môžu byť úzkosť, smiech, eufória, panické ataky, agresivita, mydriáza, tachykardia. U predisponovaných osôb hrozí rozvinutie psychotickej poruchy.

"Dizajnérske drogy"

Čoraz väčším problémom sa stávajú nové psychoaktívne látky - "dizajnérske drogy" (syntetické kanabinoidy, syntetické katinóny, fenyletylamíny, tryptamíny, piperazíny a látky rastlinného pôvodu). Napodobňujú účinky ilegálnych drog. Mnohých krajinách nie sú kontrolované v rámci medzinárodných dohôd o kontrole drog a ak aj v niektorých sú, dochádza k obchádzaniu zákona predajom týchto látok pod zavádzajúcimi názvami (napr. "Výživa pre rastliny" alebo "Soľ do kúpeľa").

Systém včasného varovania (EWS) monitoruje nové psychoaktívne látky a umožňuje medzinárodnú výmenu informácii o týchto látkach syntetického alebo rastlinného pôvodu (produkty zo šalvie, durmanu, kratomu či khatu).

Gambling

Pre patologické hráčstvo je charakteristická neskrotná vášeň a chuť hrať - pociťovanie intenzívneho nutkania k hre, ktoré je ťažké ovládnuť. Človek ponorený do hry prestáva vnímať čas a jeho pozornosť sa koncentruje len na hru. Ak nehrá, je zaujatý myšlienkami a predstavami hrania. Nutkanie sa zintenzívňuje v čase, kedy je život stresujúci.

Epizódy hráčstva sa opakujú, stupňujú. Zvyčajne prvé mesiace až roky závislý tají hranie pred svojimi blízkymi. Neskôr závislosť a vôbec hranie samo osebe sa realizuje na úkor sociálnych, materiálnych, rodinných a pracovných hodnôt. Stáva sa akoby "parazitom" v hlave človeka, žijúceho si nezávislým životom bez ohľadu na to, čo by chcel robiť jeho "hostiteľ" alebo čo považuje za správne.

Týka sa častejšie mužov ako žien a z nich má veľká časť v anamnéze konfliktný, benevolentný alebo nenaplnený vzťah s otcom (emocionálne chýbajúci otec = chybujúci, stratený syn hľadajúci svoju identitu, syn, ktorý sám sebe nedokáže stanoviť hranice).

Človek riskuje zamestnanie, zadlžuje sa, pýta si peniaze od iných, klame, kradne alebo inak porušuje zákon, aby získal peniaze či unikol od platenia dlhov. Spočiatku sú stávky väčšinou nízke, potom sa zvyšuje množstvo peňazí vkladaných do hazardnej hry. Závislý si často nahovára, že teraz už hrá len pre to, aby splatil dlhy a potom s tým prestane.

Charakteristická je opakovane neúspešná snaha o ovládanie, redukovanie hazardnej hry alebo jej stopnutie. Človek sa dostáva do kolotoča výčitiek, sklamania zo samého seba, vnútorného nepokoja, podráždenosti. Kvôli dlhom a klamstvám prichádza o prácu, rodinu, blízkych priateľov, zázemie.

Metódou voľby v liečbe je psychoterapia. K psychofarmakoterapii sa pristupuje v závislosti od pridružených psychiatrických diagnóz.

Gaming

Relatívne mladá diagnóza závislosti týkajúca sa hlavne detí a dospievajúcich. Tie/Tí nekontrolovane hrajú, často on-line, prakticky v každom voľnom čase, niekedy tajne po nociach či v škole počas prestávok, často s inými hráčmi, ktorí sú pripojení on-line. Dieťa je podráždené, trpí poruchami spánku, pozornosti, učenia, pamäti, správania. Háda sa s rodičmi, vyjednáva o čase hrania, stráca pojem o čase, často ho bolia oči, hlava, je nevýkonné, nemá záujem o športové aktivity, klasické hry s reálnymi ľuďmi, trávenie času s rodinou či návštevou. Všetky povinnosti urobí za čo najkratší možný čas (často aj s chybami kvôli roztržitosti), aby mohlo maximum zvyšného času stráviť pri hre. Ide často o deti extrémne vnímavé s bohatým vnútorným prežívaním a emocionalitou, vychovávané rozmaznávajúcim či protekčným štýlom výchovy, deti s narušeným zázemím, rodičov workoholikov, rodičov v konfliktom vzťahu, pre ktoré hra nemusí byť len návykom, ale aj únikom z reality alebo spôsobom "uvoľnenia ventilu" nahromadených emócií. Dieťa trpiace gamingom je v dospelosti náchylnejšie na vznik iných typov závislostí.

Metódou voľby v liečbe je psychoterapia (vedenie dieťaťa k tomu, aby hovorilo o svojich pocitoch), edukácia rodičov - viac času aktívne stráveného s dieťaťom, jasnejšie hranice a pravidlá, náprava vzťahov v rodine atď.